Choď na obsah Choď na menu
 


Záhadná noc

     Jednej osudnej noci predchádzalo viac zvláštnych udalostí, na ktoré som dodnes nedostala odpoveď. V deviatich rokoch sa mi zjavila Kráľovná Matka Božia. O pár dní som sa v noci zobudila na to, že ležím na chrbte. Pravú ruku mám na hrudníku. V izbe vládne hlboká tma a moja pravá ruka svieti rôznymi farbami. Bola prekrásna, ľahká, teplá, fascinujúca. Zrazu sa dvíha sama od seba a mám pocit, že ak ju rýchlo nechytím, ujde mi. Silou vôle sa mi ju podarí zadržať. A čo to? Pestrofarebné svetlo mi osvietilo aj druhú ruku. Videla som všetky svoje čiastočky. Farebné žily, svaly, cievy, jednoducho všetko. Pomaly si ich opatrne prezerám. Zľakla som sa únosu. Prosím svoje ruky, aby ostali, že ich mám rada. Svetlo bolo stále silnejšie a posvietilo mi na striebornú astrálnu šnúru. Okamžite som vedela, že je to niečo, čomu sa hovorí spojenie s vesmírom. Izba sa celá rozsvietila a potom z ničoho nič ostala tma. A ja som hlboko a pokojne zaspala.
     Onedlho po týchto udalostiach som utrpela úraz - hlboké rezné rany - na všetkých prstoch ľavej ruky. Na troch prstoch - malíčku, prostredníku a prstenníku - mám jazvy dodnes. Sú dlhé takmer dva centimetre a sotva milimeter široké. Zahojili sa aj bez zašívania a takmer ešte v ten deň. Lekárka nevychádzala z úžasu. Boli také hlboké, že som si videla svaly a žily. Stratila som veľa krvi. V ten deň mi prvú pomoc dal môj najstarší brat Vilo. Keď mi zastavoval krvácanie, bol chudák bledý ako stena a ja som ostala prvýkrát z neho v šoku. Do tej chvíle som netušila, že aj muži majú strach a nevedela som, že brat neznesie pohľad na krv. Ostáva mi však záhadou, čo sa tej noci vlastne stalo.