Choď na obsah Choď na menu
 


Deravý zub

19. 1. 2010
Deravý zub

     Príhoda, o ktorej píšem, sa stala ešte pred nežnou revolúciou. Moja rodinná známa pracovala v zdravotníctve ako vedúca pracovníčka. Vo svojej kompetencii mala aj vyšetrenie regresov, teda „brala si na koberec“ lekárov, ktorí spôsobili pri vykonávaní svojho povolania hrubú chybu s vážnym dopadom na zdravie pacienta.
     V jednom z prípadov však nešlo o regres, chcela vopred zabrániť, aby k niečomu takému neprišlo. Išlo o staršieho stomatológa, ktorý sa svojmu povolaniu venoval skoro päťdesiat rokov. Hoci lekár robil svoje povolanie s láskou a nadšením, jeho ruka už nebola taká pevná. Pani vedúca si tohto lekára zavolala na rozhovor, aby mu vysvetlila, že bude dobré pre neho aj pre pacientov, keď od zubárskeho kresla odíde. Nechcela mu uškodiť, dokonca už mala vymyslenú alternatívu, kde by sa mohol starší zanietený lekár vo svojom odbore ešte realizovať. Chcela ho s jeho súhlasom preložiť na menej exponované pracovisko. Vedela, že poslať ho na dôchodok, na ktorý už mal roky nárok, by malo na neho zlý vplyv. Pri rozhovore mu pani vedúca poďakovala za jeho aktívnu prácu a prínos v oblasti stomatológie a zároveň mu navrhla miesto laboratórneho typu - navrhovanie zubných protéz, práca konzultanta pri navrhovaní postupov pri zubnej korekcii. Pán doktor vedel, že je už vlastne dopredu rozhodnuté.
     „Viete, čaro mojej profesie sa skrýva práve pri zubárskom kresle a v kontakte s pacientom,“ - hovoril vedúcej stomatológ a pokračoval: „Ale ak inak nedáte, zmením svoje pôsobisko.“ Po týchto slovách sa na pani vedúcu pozrel prenikavým uhrančivým pohľadom výrazných čiernych očí a dodal:
     „Veď vy ma ešte budete potrebovať a uvidíte, že si na mňa veľmi skoro spomeniete.“
     A naozaj - stalo sa to hneď nasledujúcu noc po spomínanom rozhovore. Pani vedúca sa uprostred noci zobudila na príšernú bolesť zuba. K zubárom dovtedy ani nechodila, lebo ich nepotrebovala. Zuby mala zdravé a pekné ako perličky, no stolička vpravo dole dala o sebe vedieť. Bolesť nie a nie ustúpiť. Rozhodla sa teda navštíviť pohotovosť.
     „Zub je v poriadku,“ tvrdili jej na pohotovosti. Tak si pretrpela noc s intenzívnou bolesťou zuba, napriek utišujúcim prostriedkom, ktoré nezaberali. Ďalší deň navštívila kolegu zubára a ten ju poslal na röntgen. Verdikt znel: zub musí ísť von. Keď ho zubný chirurg vytiahol von, bol prekvapený, čo vytrhol. Zub bol totiž v koreni prederavený skrz-naskrz, akoby hlbokými vpichmi ihly. Lekár si nevedel vysvetliť takéto zmeny v koreni vytrhnutého zuba. Niečo také nevšedné v štruktúre koreňa videl prvýkrát. Pani vedúca si rozhovor, ktorý celej situácii predchádzal, radšej nechala pre seba, ale vysvetlenie na to mala. Nadsluhujúci pán doktor spravil „svoje“.