Darček od tety
Darček od tety
Raz v lete môj dedo tesár, stolár a muzikant kosil so svojim otcom lúku vzdialenú od našej obce asi na dve a pol hodiny chôdze. Počas kosenia sa dostali až k hromade kameňov, kde starý otec zistil, že kosou poranil na chrbte veľkú žabu. Zavolal ihneď svojho otca a radil sa s ním, čo so žabou urobiť. Nakoniec sa rozhodli, že ju nechajú, nech si ide, kde chce. Ako "odškodné" jej dali chlieb s maslom a pokračovali v práci. Pred zotmením sa šiel dedo na to miesto pozrieť znova, ale žabu ani poživeň tam už nenašiel.
Keďže bol muzikant, chodil hrávať s kapelou aj do susedných obcí. Raz v jednej z nich čakal s ostatnými muzikantmi pri kostole na príchod novomanželov. Obďaleč pred rodinným domom stála žena. Starý otec si všimol, že na neho kýva rukou, volá ho k sebe. Podišiel k nej, pozdravili sa a ona ho takto oslovila: „Ondrej, však ma ty nepoznáš?“
On jej: „Teta, nepoznám. Nikdy v živote som vás nevidel. Nato žena odišla za bránku, odkryla si chrbát, ukázala mu jazvu a dodala : „Toto zranenie si mi spôsobil kosou, keď si kosil na lúke. Život mi zachránil chlieb s maslom.“
Šokovaný dedo chcel zutekať, ale žena ho zadržala. Z vrecka vybrala malé vrecúško, v ňom bol malý kovový predmet. Povedala, že je to darček pre neho. Starý otec, neschopný slova, darček vzal a odišiel. Onedlho zistil, že vrecúško mu prináša šťastie. Ba dokonca, keď ho mal pri sebe, bol schopný predvídať rôzne veci. Napríklad hral na svadbe a tam predpovedal, ako budú novomanželia v manželstve nažívať, ktorý z nich zomrie skôr a podobne. Ale stávalo sa aj to, že keď si zastal pred konkurenčnú kapelu, zača1i sa muzikantom na nástrojoch trhať struny. Vtedy vždy na neho vykrikovali : „Ondrej, nerob nám to!“
Ba očami dokázal zastaviť aj konský záprah. Kone jednoducho prestali ťahať a stáli na mieste ako prikované. Vrecúško si od neho požičiavali aj jeho bratia, keď išli na jarmok. Darilo sa im vždy dobre. Dobre kúpili, ale ešte lepšie predali. Keď sa jednému z bratov po čase naskytla práca v Amerike, odišiel tam i s dedovým vrecúškom. Po jeho odchode ako keby uťal. Všetky zvláštne schopnosti starý otec stratil, hoci na svadbách ešte istý čas hrával.
Túto príhodu mi viac ráz rozprávala moja už zosnulá matka. Nič si nevymýšľala. To, čo som Vám napísal, sa skutočne v našej rodine stalo, aj keď sa to niekomu možno zdá úplne neuveriteľné.